Počasie po mesiacoch

Zima 2016/17 sa ohlásila už v októbri. Nie, že by bolo prvé sneženie a chladné počasie na horách v októbri nezvyčajné, to skôr ich intenzita, s ktorou dorazili. Po nadpriemerne teplom septembri sa ochladilo o približne 15 ° C. V Západných a Vysokých Tatrách napadlo za 2 až 3 dni 30 až 60 cm snehu. V ostatných pohoriach 15 až 35 cm. Po oteplení v polovici októbra sa dokonca objavili aj základové lavíny, napríklad na Príslop. November bol už teplejšie a sneh roztopil aj vo vyšších polohách. Zima naplno dorazila v poslednom novembrovom týždni. Bol to príchod, ako sa patrí, počas 24 hodín sa ochladilo až o 15 ° C, vo vrcholových partiách Tatier teplota vzduchu klesla až k -20 ° C. A aby toho nebolo málo, ochladenie bolo samozrejme okorenené veľmi silným vetrom, ktorý na hrebeňoch dosahoval rýchlosť 15-20 m / s, v nárazoch až 30 m / s! Severné prúdenie prinieslo aj výdatné sneženie. V Tatrách napadlo 20 až 45 cm, v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre len 5 až 20 cm.

Veterné počasie bohaté na zrážky pokračovalo aj od 30. 11. do 3. 12. Počas týchto dní sa zima prejavila ešte razantnejšie. V Tatrách pripadlo ďalších 40-80 cm nového snehu, v Malej Fatre 35-50 cm, v Nízkych Tatrách a vo Veľkej Fatre 15-35 cm. V druhej polovici decembra sa počasie zmenilo, oteplilo sa hlavne vo vyšších polohách pri inverzným počasí. Vianočné oteplenie nechýbalo ani túto zimu, hneď od Štefana sa potom zima rozbehla naplno.

V januári teploty klesali až pod -20 ° C, snežilo, fúkalo, tak ako sme boli zvyknutí počas tuhých zím v minulosti. Sneženie prichádzalo väčšinou od severozápadu, a preto bolo najviac snehu v Západných a Vysokých Tatrách, ako je vidieť aj na grafe vývoja výšky snehu na Žiarskej chate. Tam výška snehu prekročila 120 cm, čo bolo v porovnaní s minulou zimou, kedy v tomto období nebol skoro žiadny sneh, poriadna zmena. Sneh si dlho udržal prachový charakter a lyžiarske podmienky boli vynikajúce. Od polovice januára ako keď utne a naše územie bolo väčšinou pod vplyvom tlakovej výše so suchým, inverzným počasím. Vo vysokých polohách začal sneh topiť. Február bol premenlivý a vystriedalo sa skoro všetko: nechýbali hmly, slnko, dážď, sneh ani vietor. Snehu však pomaly ubúdalo. V marci snehový úbytok pokračoval, najmä v nižších polohách, hlavne v Malej a Veľkej Fatre av Nízkych Tatrách. Veľké oteplenie s dažďom aj v najvyšších polohách sa objavilo koncom apríla. Potom sa mierne ochladilo. Avšak prvý aprílový týždeň, kedy bolo veľmi teplé jarné počasie, roztopil takmer všetok sneh vo Fatrách a na juhu Nízkych Tatier. Už sme si mysleli, že je po zime, ale ešte ukázala svoju silu a v polovici apríla opäť výdatne nasnežilo nielen na horách, ale aj v údoliach a kotlinách.


Vývoj teploty vzduchu a výšky snehu na AMS Žiarska chata v Západných Tatrách.


Najviac lavín v apríli

Stredisko lavínovej prevencie začalo vydávať lavínové informácie už v októbri, potom ale sneh dočasne roztopil. Po krátkej pauze sa začiatkom novembra 2016 začali lavínové predpovede opäť denne vydávať.

Už štvrtú sezónu sme v našich horách nezaznamenali 4. stupeň lavínového nebezpečenstva (veľké nebezpečenstvo). Vo Veľkej Fatre a v Nízkych Tatrách bol 3. stupeň lavínového nebezpečenstva vyhlásený v priebehu dvoch dní, v Malej Fatre počas piatich dní, v Západných Tatrách počas 20 dní a najviac dní (22) bolo vyhlásených vo Vysokých Tatrách. Inak počas tejto sezóny prevládal 2. stupeň (mierne nebezpečenstvo). Najväčšia lavínová aktivita tejto zimy bola zaznamenaná druhý aprílový víkend vo Vysokých Tatrách, keď počas dvoch sneženie a vplyvom silného vetra na vrstvu starého tvrdého snehu napadlo až 40 cm snehu nové. Z tohto víkendu evidujeme tri lavínové nehody a veľké množstvo samovoľných lavín.

V priebehu zimnej sezóny 2016/17 sme zaznamenali 8 lavínových nehôd, z toho 6 vo Vysokých Tatrách, jednu v Nízkych Tatrách a jednu netradične vo Vihorlate. V troch prípadoch si účastníci poradili svojpomocne, alebo im pomohli kamaráti. U piatich nehôd zasahovali horskí záchranári. V troch prípadoch sme zaznamenali použitie lavínového batohu ako pri výstupe, tak i pri zjazde. Pri lavínových nehodách bolo ohrozené 24 ľudí, z toho 21 bolo lavínou strhnuté. Jedna osoba bola úplne zasypaná, 20 ľudí čiastočne, alebo po strhnutí skončili na povrchu lavíny. Lavíny v tejto sezóne zranili 5 osôb, ale neusmrtil nikoho.


Počet ľudí usmrtených v lavínach od sezóny 1994/1995.


Najviac lavínových nehôd sa stalo pri treťom stupni lavínového nebezpečenstva, počas skialpových výstupov vo Vysokých Tatrách. Lavíny úradoval aj v nižších polohách na zalesnených svahoch. V polovici januára napadlo najviac snehu na východnom Slovenskom. Počas zjazdu z vrcholu Montrogon (1018 m nm) uvoľnila slovenských skialpinistku pomerne veľkú lavínu, ktorá ju v riedkom bukovom poraste strhla so sebou a spôsobila jej ľahké zranenia. V prvom februárovom týždni po silnom snežení a následnom oteplenie padali lavíny v Malej Fatre neďaleko Kraľovian. Zasiahli cestu a železnici a na dva dni zablokovali dopravu medzi kraľovania a Párnica.

Výrazne poklesol počet lavínových nehôd v Nízkych Tatrách v okolí Chopku a Derešov, a to predovšetkým kvôli nedostatku snehu v tejto oblasti v priebehu celej zimy. V Malej a Veľkej Fatre av Západných Tatrách sme nezaznamenali žiadnu lavínovú nehodu. Nikto v tejto sezóne našťastie v lavíne nezomrel. Prispelo k tomu aj to, že všetci zasiahnutí boli vybavení základné lavínovú výbavou (lopata, sonda, lavínový prístroj) alebo lavínovými batohy.

Autor pracuje v Stredisku lavínovej prevencie Jasná.