Zima v réžii Atlantiku?

Ich odpoveď je zatiaľ jednoznačná, a bohužiaľ málo potešujúce - ako najznámejší dlhodobý predikatívne model CFS americkej agentúry NOAA, tak NASA očakávajú nadpriemerne teplú zimu v Európe, a to pri zvýšenom zrážkovom úhrnu. Inými slovami by to najskôr znamenalo typické západnej oceánske prúdenie s premenlivým počasím s častým dažďom v nížinách a snežením skôr vo vyšších horských polohách. Tomu zodpovedá aj očakávania skôr studenšie zimy na severovýchode amerického kontinentu, odkiaľ by prúdil chladný vzduch do Atlantiku a živil tam tlakovej níže, pumpujúce zase naopak teplejšie a vlhký oceánsky vzduch do Európy.


Predpoveď odchýlky teplôt od decembra 2017 do februára 2018 podľa modelu CFS z 3.9.17


Predpoveď odchýlky zrážok od decembra 2017 do februára 2018 podľa modelu CFS z 3.9.17

Niektoré javy ešte môžu prekvapiť

Vzhľadom na experimentálne charakter týchto modelov je však pravdepodobné, že v priebehu jesene (a koniec koncov aj zimy) predvedú ešte mnoho iných variantov. Zvlášť ak dôjde k zosilneniu javu La Nina v Tichom oceáne (čo sa začína ukazovať ako pravdepodobné), pri ktorom sú tamojšie povrchovej vody podpriemerne studenej, a ak dôjde k zmene západnej fázy QBO na východnej čiže k obratu stratosférického prúdenia (náznaky sú, v posledných rokoch sa ale fáza nestriedajú podľa doterajších predpokladov). Najvydarenejšie zimy v strednej Európe prichádzajú typicky práve pri takejto konštelácii - slnečná aktivita okolo svojho jedenásťročného minima, východnej fáza QBO a La Nina. Neplatí to však naopak, totiž že by takáto konštelácia "zaručovala" dobrú zimu. Všetky výrazné anomálie, ktorými javy El Nino aj La Nina sú, zvyšujú extremity počasie, a teda pravdepodobnosť teplotných výchyliek na obe strany.

Priemer je ošemetná

Veľmi užitočné je si v prípade predpovedané teplotné odchýlky zistiť, k akému obdobie sa vzťahuje. V Prahe-Klementinu bola od decembra 2016 do februára 2017 nameraná priemerná teplota +1,5 ° C, čo je o +0,5 ° C viac ako v období 1961 až 1990, ale o -0,2 ° C menej ako v 1981 až 2010. prediktívne modely NOAA zase počíta teplotné odchýlky oproti priemeru rokov 1999 až 2010. "Teplá zima" tak môže byť v skutočnosti normálne, studenšie aj teplejšie, záleží len, s akými inými ju porovnáme.

Lyžiarov zaujíma skôr mráz

Samotná priemerná teplota pritom o "kvalite" zimy vypovedá len málo. Oveľa vhodnejšie sa zdá byť tzv. Záporná teplotná suma čiže súčet všetkých priemerných denných teplôt pod nulou. Čím vyššia hodnota, tým viac mrazov, či už silnejších krátkodobých, alebo miernejších, zato dlhotrvajúcich. V nížinách sa za tuhú zimu považuje taká, v ktorej "súčet mrazov" (v období od októbra do apríla, príp. Od decembra do februára) presiahne hodnotu 300, a naopak za miernu tá, v ktorej hodnota nepresiahne stovku. V Prahe-Klementinu bola naposledy najbližšie tuhej zime 1996/97 s hodnotou 218, slušne vyšli aj zimy 2010/11 (173) alebo 2009/10 (168). Najteplejšie zima 2006/07 (11) sa v klementinském rebríčku vďaka aspoň jednej zimnej epizóde umiestnila až tretia od konca, keď zimy 1821/22 a 1793/94 boli ešte menej mrazivé.
V súčasnej dekáde drží titul "najmrazivejší zimy" 2010/11, za ňou potom 2011/12 (136), ktoré pomohli síce len trojtýždňové, zato mimoriadne silné februárové mrazy, ďalej 2012/13 (106) a potom uplynutá zima 2016/17 ( 103). Tri predchádzajúce zimy boli z pohľadu záporné teplotné sumy naozaj prepadákom: 2015/16 (33), 2013/14 (19) a 2014/15 (18).
Predpoveď záporné teplotné sumy však neexistuje, takže to najdôležitejšie - ako sa nám lyžiarom bude zima 2017/18 naozaj javiť - nepostihnú modely ani vtedy, keby im predpoveď priemernej teplotné odchýlky náhodou vyšla úplne presne.