Otupné - Brhliská (Jasná)

Už po dokončení sústavy štyroch dvousedačkových lanoviek systému Von Roll cez Chopok sa stalo stredisko Jasná vyhľadávaným a známym centrom zimných športov. Postupom času prechádzal areál ďalším rozvojom a rozširovaním - v rokoch 1974 a 1976 pribudli predovšetkým Neodpojiteľný dvojsedačkové lanovky zo Zahrádek na Rovnú hoľu az Rovné palice na konskom Grúň, ktoré sa stali prvými lanovkami francúzskej firmy Poma v bývalom Československu a po zakúpení licencie práve od firmy Poma v druhej polovici sedemdesiatych rokov prispeli k vzniku firmy Tatrapoma v Kežmarku.


Dolná časť trasy lanovky


Postupne bola v Jasnej postavená takisto celý rad lyžiarskych vlekov a na konci 70. rokov prišlo konečne na rad aj sprístupnenie lokality Brhliská. Tu sa rozhodlo vybudovať spoločne s lanovkou z Otupného na Brhliská tiež zjazdovku strednej až miernej obtiažnosti (iba prostredná časť je trochu prudšie, tá sa však dá pohodlne obísť po modrej variante vedúci lesnými cestami), určenú predovšetkým pre menej náročných lyžiarov a začiatočníkov. Mj. aj z tohto dôvodu, ale aj vzhľadom k dĺžke trasy (1 580 metrov) bola vybraná lanová dráha odpojiteľného systému s prepravnou kapacitou 800 osôb za hodinu. Tá mala byť typovo zhodná ako lanovka zo Špindlerovho Mlyna na Medvědín (teda odpojiteľná dvojsedačka od firmy Transporta) a jej technológia bola vyrobená v roku 1968. Zároveň sa začala stavať budova dolnej stanice v drevenom prevedení. Z technických dôvodov už však montáž technológie zahájená nebola. Celá zákazka bola potom následne zverená práve vzniknutému Tatranskému podniku Miestneho priemyslu v Kežmarku, ktorý projekt prepracoval na štvormiestnu kabínkovú lanovku značky Tatrapoma, pričom podmienkou bolo využitie už dokončené, desať rokov starej budovy dolnej stanice (tá ľahko pripomína pôvodnú hornej stanici na Medvědín, viď ďalej ) určené pre pôvodne plánovanú dvojsedačková lanovku. Už vyrobená technológia odpojiteľné dvojsedačka Transporta potom bola čiastočne využitá pre lanovku na Medvědín v Špindlerovom Mlyne, ktorá sa rozbehla v roku 1978 (ktorej konštrukcii však nemožno označiť práve ako najvydarenejší, čo viedlo k náhrade novú lanovkou už po 16 rokoch prevádzky, a tak nie je divu , že medvědínská prototypová lanovka už zostala osamotená, s odstupom času tak možno hodnotiť vtedajší rozhodnutie investora v Jasnej na zmenu technológie ako správne) a jej nevyužiteľná časť bola vyradenie. Stopy po tom, že na Brhliská bola pôvodne plánovaná úplne iná technológia, niesla aj trasa lanové dráhy, kde bolo ešte donedávna k videniu niekoľko nevyužitých pätiek podpier určených práve pre lanovku Transporta.


Posledné podpera niesla číslo 17


Technológia kabínkovej lanovky bola v Tatrapomě vyrobená v roku 1979 a do skúšobnej prevádzky bola dráha uvedená v roku 1983, oficiálne plný prevádzka potom bol slávnostne zahájený 25. februára 1984. Pohon o výkone 160 kW bol situovaný v dolnej stanici, v hornej stanici ležiacej v nadmorskej výške 1 424 m n. m sa potom nachádzalo dvouvětvové napínacie závažie s hmotnosťou 22,4 ton s napínacím lanom o priemere 30 mm. Vratná stanica bola vybavená tiež veľkým depom pre kabínky (niekoľko ich však bolo možné garážovať aj na odstavnej koľajnici v dolnej stanici). Lanovka disponovala z výroby celkom 100 kabínkami (zrejme tak tu bolo už počítané s rezervou pre druhý úsek, viď ďalej, a v prevádzke ich toľko súčasne nikdy nebolo), raz nákladné kabínkou a raz nákladné plošinou. Ich počet sa však postupne znižoval a ku koncu prevádzky sa ustálil na čísle 81. Posun v staniciach bol automatický prostredníctvom staničných dopravníkov, zrýchľovanie pred zapínadlem potom prebiehalo samotiažnym princípom po naklonenej rovine. Maximálna prepravná kapacita predstavovala 1 200 osôb za hodinu pri časovom intervale vozov 12 s, v praxi sa však kabínky púšťali na trať najčastejšie v intervale 16 sa kapacita tak dosahovala 900 osôb / hod. Pri dopravnej rýchlosti 4 metre za sekundu predstavovala jazdný čas približne šesť a pol minúty. Na trase bolo lano vedené cez 17 podpier, z ktorých boli dve tlačné (a podpera č. 1 pri dolnej stanici bola ešte portálovej konštrukcie). Dĺžka trasy predstavovala 1 588 metrov pri prevýšení 282 m.


* Dolná poháňacej stanice na Otupné *


Dnes už len málokto vie, že kabínková lanovka Otupné - Brhliská mala byť prvým úsekom a po jeho dokončení mal prísť na rad druhý úsek z Brhlisek až na Dereše (vrchol ležiaci v susedstve Chopku). Ten už však postavený nikdy nebol, čo je určite veľká škoda, pretože by nedošlo k situácii, kedy sa po odstavení sedačkovej lanovky Luková-Chopok z prevádzky v roku 1997 nedalo niekoľko rokov vyjsť na vrchol lanovou dráhou (to sa zmenilo až v roku 2012, kedy sa Jasná dočkala vetruodolné kabínkovej lanovky systému Funitel z Priehybou na Chopok).


Informačná tabuľa so základnými údajmi o lanovke


Po takmer 30 rokoch spoľahlivej prevádzky už ovšem prestávalo "vajíčko" stačiť nárokom dynamicky sa rozvíjajúceho lyžiarskeho strediska. Posudzovalo bolo niekoľko variantov, medzi nimi aj rekonštrukcia súčasnej lanovky spočívajúce vo výmene kabínok a modernizáciu staničných dopravníkov a ďalších systémov, avšak so zachovaním pôvodnej staničné technológie a traťových podpier, nakoniec bolo ale rozhodnuté postaviť úplne novú modernú osemmiestnu kabínkovú lanovku Doppelmayr s predĺžením trasy smerom nadol až k hotelu Grand. Jej zvláštnosťou je čierna farba kabínok v kombinácii s oranžovými sklami pre pocit trvalo svietiaceho slnka.


Horná stanica na Brhliskách leží v nadmorskej výške 1 424 m nm


Prevádzka pôvodnej lanovej dráhy bol oficiálne ukončený 14. apríla 2009 a vďaka tomu, že je nová lanovka vedená v novej trase, však mohla byť pôvodné dráha využívaná ešte v lete na vývoz stavbárov a drobného materiálu. Jej demontáž sa začala 8. septembra a už o pár dní neskôr bola historicky prvá kabínková lanovka jednolanového systému na slovenských históriou ... Niektoré kabínky však našli nové uplatnenie v Jasné ako pútače alebo odpočívadla (perličkou sú dve kabínky prefarbené do čierno-oranžovej kombinácie po vzore nového Grand-Jetu), iné skončili v rukách zberateľov.


Niektoré kabínky našli v Jasnej nové uplatnenie ako odpočívadlá